..."Here I stand, helpless and left for dead. Close your eyes, so many days go by. Easy to find what's wrong, harder to find what's right.
Say goodbye, as we dance with the devil tonight? Don't you dare look at him in the eye, as we dance with the devil tonight? Trembling, crawling across my skin. Feeling your cold dead eyes, stealing the life of mine. I believe in you, I can show you that I can see right through all your empty lies. I won't last long, in this world so wrong"...

Oheň & Ľad - Posledný Alinar

27. prosince 2012 v 13:33 | Little Wolf |  Stories

Oheň & Ľad - Posledný Alinar

Odišiel mi notebook a s ním som stratila všetky dáta. Super vec. Tento úryvok sa však našťastie zachoval na mojom Facebooku, tak ho sem môžem šľahnúť ako akýsi epitaf...
Čítam ho, počúvam skladbu nižšie a práve rozmýšľam nad tým, že jej text sa k nemu dosť hodí...
Preklad z gálskeho jazyku:
Little baby, hear my voice
I'm beside you, O maiden fair
Our young Lady, grow and see
Your land, your own faithful land
Sun and moon, guide us
To the hour of our glory and honour
Little baby, our young Lady
Noble maiden fair

Okej už by som sa konečne mohla dostať k tomu úryvku. Here you go:

...Bol ako jej vlastný syn...a napriek tomu sa teraz pred ním krčila od zdesenia a mala chuť utiecť niekam ďaleko, ďaleko. A...zachrániť sa? Pred čím? Sedela tam, čakala kým Bethane prehovorí a dívala sa do jeho ľadových očí. Tie sa dívali na ňu. Mlčky. Zlovestne...neboli to tie isté oči ktoré si pamätala a predsa v nich čosi zostalo. Bol to však len neznámy tieň. A jeho krásny úsmev? Vystriedal ho zlovestný úškrn. Aenye sa v tých neobvykle cudzích očiach snažila prečítať mladíkove pocity, ale bolo to márne, rovnako ako snaha dovidieť na dno zakaleného jazera. A odrazu cítila, akoby sa...do toho jazera vnárala...hlboko, hlboko. Bol to však omyl. Oceľ vnárajúca sa do jej tela. Chladná ako ľad a pritom horúca ako oheň. Prekvapene vytreštila oči a v dlaniach skropených krvou z bodnej rany zovrela Bethaneovu ruku ešte stále kŕčovito zvierajúcu rukoväť meča, ktorý bol zabodnutý v jej tele. V mysli sa jej miešali tisíce pocitov, v očiach svojho syna však nevidela ani jeden. A vtedy si spomenula. Spomenula si na všetky varovania, keď si brala chlapca pod svoju ochranu. Pretože on nebol človek a to bolo to čo celé tie roky tak slepo prehliadala. Bol Alinar. Posledný z rodu krutých prízrakov. A meč v jej tele bol Seomysth, bájna čepeľ, ktorú pred pätnástimi rokmi ukryla dúfajúc že ho už nik nikdy nenájde. Avšak Seomysth bol späť. A s ním aj posledný z Alinarov. Nikdy mladému Bethaneovi nepovedala kým je. Dúfala, že takto z neho vychová dobrého muža. Až teraz si začala uvedomovať aká bola ľahkovážna a naivná. Chlapec pootočil mečom a prudko ho vytrhol z rany z ktorej začala prúdom vytekať krv. Aenye ticho zastonala a pritisla si na ranu obe ruky. Po tvári jej začali stekať slzy a jej gaštanové oči sa stretli s Bethaneovými ľadovými, na jej prekvapenie zaliatymi slzami.
"Prečo?" šepla a od úst jej vytiekol pramienok krvi. Jeho slzy padali na zem ako tie snehové vločky za oknami. Pomaly... Bethane sa postavil, bez slov si zastrčil meč do puzdra na opasku zahalil sa do plášťa a podišiel k dverám, od ktorých sa dnu zakrádal chlad. Alebo to bola smrť? Prebleslo Aenye hlavou v jej posledných chvíľach života. Odrazu sa chlapec otočil a ľadové oči plné sĺz, akoby topiaci sa ľad sa opäť stretli s jej pohľadom.
"Ty vieš." Šepol len a vykročil do hustnúcej temnoty. A ona sa naposledy srdcervúco rozplakala...pretože vedela...
Oheň & ľad;Posledný z Alinarov
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama